Profesionálne obchody a autoservisy

Aký je reálny počet najazdených kilometrov dovezeného automobilu?

Automobily u našich západných susedov sú pri nákupe omnoho drahšie, tak ako to, že predávané vozidlá z druhej ruky sa v Poľsku ponúkajú za porovnateľné ceny - obchodník na tom predsa tiež musí zarobiť?

Vznikol názor, že bohatý Nemec si kupuje nové auto a po niekoľkých rokoch ho predá, pretože sa mu nechce ho opravovať a radšej si kúpi ďalšie. Taký prístup vedie k tomu, že sú zákazníci v Poľsku presvedčení, že kupujú skutočnú jedinečnú príležitosť, pretože „Nemec plakal, keď ho predával“.

Realita je bohužiaľ iná.

Podľa štatistiky TUV vedenej v rámci prehliadok v Nemecku, pristupujú vodiči zo západného brehu Odry k nákupu auta racionálne a riadi sa jeho určením. To znamená, že čím vyššia je úroveň automobilu, tým vyšší má počet najazdených kilometrov. Nemec si nekúpi luxusnú limuzínu s dieselovým motorom, keď vie, že bude jazdiť výhradne po meste. Preto sa takéto automobily u našich západných susedov vyznačujú priemerným ročným počtom najazdených kilometrov v ráde cca 30-50 tis., zatiaľ čo mestský za takú istú dobu zvládne 10-20 tis. Záver teda môže byť len jeden, v diesele predávané 10-ročné A6 najskôr nebude mať na tachometri menej než 300 tis. V internetových ponukách sú takmer všetky inzerované s počtom najazdených kilometrov pod 200 tis.

Prečo to tak je?

Pre poľského kupca predstavuje najazdených 200 tis. psychologickú hranicu a obchodníci pretáčajú tachometre tak, aby túto hranicu neprekročili. Pre Nemcov je zase viac než 300 tis. najazdených kilometrov signálom, že budú mať značné výdaje, preto si také automobily len neradi kupujú a tie tak silne strácajú na hodnote. Sú vystavené v tureckých autobazároch a čakajú na obchodníkov z Poľska.

Ako to teda je s tou príležitosťou?

Dobré ponuky zachytia sami Nemci a najčastejšie to nie sú ponuky, aké si myslíme, ale niekoľkoročné vozidlá, ktoré majú najazdené menej než 150 tis. Sú dobre udržiavané, s históriou servisnej údržby a natoľko drahé, že by po dovoze skôr nenašli svojho majiteľa, preto tiež obchodníci takéto exempláre vôbec neprivážajú. Medzi rozprávky tak možno odložiť zvesti, že si Nemci neradi kupujú autá z druhej ruky. Kupujú tie osvedčené, v dobrom stave a v renomovanom autobazári.


« späť do zoznam